Bloghttp://otockova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNa vlastnom piesočku (otockova)Už som si dala pokoj s odkrývaním vlastnej duše. Moje malicherné problémy aj citové výlevy aj tak neboli pre masového čitateľa. Bez rúška anonymity sa ťažko ťahajú na povrch zaprášené tajomstvá. Po ich zverejnení sa blogový denníček aj tak stáva terčom onanie anonymných diskutérov. Nechce sa mi utekať z blogového poľa. Už som to skúsila a mala som duševnú svalovicu. Za ten čas som spohodlnela a zmenila priority. Už nechcem poetickú prózu a lyrické metafory. Chcem jednoduchý jazyk a spokojných čitateľov!Tue, 08 Feb 2011 12:46:59 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/255814/Na-vlastnom-piesocku.html?ref=rssAko som neschudla (otockova)Tie dva odporné prezreté pomaranče, grandiózne sa vynímajúce na mojom aristokraticky vybielenom zadku musia okamžite zmiznúť! Vykrúcam sa pred zrkadlom zo všetkých uhlov a z toho pohľadu sa mi chce plakať. Moja niekdajšia sexi riťka je fuč a pretekárov tukov vidím súťažiť snáď aj na prstoch na nohách. Znervózňuje ma, že velkosti S sú mi pritesné a keď si rifle v obchode neprevlečiem cez nohu, mám chuť odrezať si kúsok stehna. Obedujem presladené palacinky a večer si žalostne ďubem po mäkkých miestach na tele. Už bolo načase, aby mojim barokovým móresom a krivkám v 21. storočí kultu vyžiel a kyselinárok odzvonilo.Wed, 18 Aug 2010 09:02:33 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/238510/Ako-som-neschudla.html?ref=rssNávrat (otockova)Stroskotávam na každej prvej vete. Zúfalo sa chytám každej myšlienky, čo mi preletí hlavou, a snažím sa ju hutne vtesnať do viet. Zásobník slov si však denne vyčerpávam v práci a aj fantázia stratila svoj voľnobeh. Z tejto absencie tvorivosti mi ide prasknúť hlava a z lenivosti niečo zmeniť sa mi dvíha žalúdok. Pocit neschopnosti a nemožnosti mi už zase brázdi šedú kôru a apeluje na zbytky mojej kreativity. V snahe zabrániť obdobiu trvalého temna tvorivosti utekám do toho svojho, snami vyloženého sveta.Tue, 10 Aug 2010 08:55:22 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/237730/Navrat.html?ref=rssKetamiňák (otockova)Prázdnou ulicou sa rozliehal hrkot koliesok lenivo sa plaziacich po dlažbe. On kráčal takmer nečujne, nebyť obrovského kufra, ktorý ťahal s rachotom za sebou. Ležérne si pofajčieval, ak by zrýchlil krok, určite by sa mu zarosili okuliare. Pohľadom intelektuála ma preskenoval od hlavy po päty. Ani sa nezastavil. Hajzel.Tue, 19 Jan 2010 19:10:28 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/216807/Ketaminak.html?ref=rssStriptíz (otockova)Bolo jej horúco. Neznesiteľne horúco. A keď zacítila, ako jej prvá kvapka potu steká po chrbte, začala sa vyzliekať.Mon, 11 Jan 2010 15:03:36 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/215912/Striptiz.html?ref=rssS kožou na trh (otockova)Boli dni keď prehrávala. Strašne moc. Blúdila sem a tam, hľadala odpovede na príliš detské otázky začínajúce slovom "prečo". Nachádzala skrytý zmysel vo vymyslených príbehoch, klišoidných odpovediach a stokrát zopakovaných scenároch. Postávala na zastávkach a vyfukujúc dym skrývala svoju tvár za premúdrelé a kvetnaté odpovede. Väčšinou také, ktoré už dávo niekde počula, len im pridala kúsok zo svojej dimenzie. Keď raz odtrhla jeden z posledných ohorkov od úst a zahadzovala ho na obšúhaný chodník, uvedomila si, ako už miliónkrát predtým, že ak okamžite nezloží tú masku, za ktorú sa neustále skrýva, vyhorí jej život presne ako tá odhodená cigareta pred ňou. A to rovno pred jej očami.Mon, 04 Jan 2010 10:17:35 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/214975/S-kozou-na-trh.html?ref=rssTak trochu iné Vianoce (otockova)Z kuchyne sa ku mne valí vôňa kapustnice a labužnícky ma šteklí na jazyku. Predčasne sa rozhodujem, akú veľkú porciu si naložím, alebo vzdám svoju úbohú a vopred neúspešnú kalkuláciu a vsadím na bulímiu. Už pri prvých tónoch Mozarta mi okolo hlavy poletujú vianočné gule miesto hviezdičiek a ja potichúčky preklínam aktívne bunky svojej pamäte. Každý rok ich musím nejako pretrpieť. Prekliate Vianoce.Thu, 24 Dec 2009 09:55:22 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/214018/Tak-trochu-ine-Vianoce.html?ref=rssFraktúra srdca (otockova)„Bojím sa." Potichúčky zašepkala do hustého ticha obklopená zúfalstvom. Nervózne si vyškrabávala neexistujúcu špinu za nechtami a neodvážila sa zdvihnúť zrak. Toľko hanby v jednom okamihu si ponižujúco niesla na pleciach a čakala chladný verdikt z úst oproti. Snaha udržať si plánovaný odstup zlyhala skôr, ako predpokladala. Spoliehať sa na plač - ako poľahčujúcu okolnosť, bolo v tomto okamihu viac ako detinské.Thu, 26 Nov 2009 21:10:38 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/211470/Fraktura-srdca.html?ref=rssVenované... (otockova)Páčiš sa mi Ty. Presne taký, aký si. Len sa mi nepáči, že už patríš niekomu inému.Tue, 10 Nov 2009 09:20:49 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/209846/Venovane.html?ref=rssRekviem za Teba (otockova)Na stole sa povaľuje vreckovka plná zaschnutých sĺz spred niekoľkých dní. Červená, ako zabitá vášeň, neosobná, požičaná, plná hanby a zúfalstva. Chytám ju do rúk, skladám smútok a odkladám bolesť do šuflíčka márnych nádejí, preplneného na prasknutie. Vždy som bola bežec na dlhé trate. Ale asi som prešvihla cieľovú rovinku...Wed, 30 Sep 2009 22:10:00 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/206179/Rekviem-za-Teba.html?ref=rssPraktickosť na staré kolená (otockova)Fetišista na zápisníky začal písať... "Sedí oproti mne a z času na čas pohadzuje ofinou, padá jej do očí. Pohadzovanie nepomáha, prihládza si ju rukou. Ofina mastnie. Tou istou rukou si zapaľuje cigarety. Stále ich drží akokeby začala huliť len včera. Tá vedľa, to je už iná káva. Ofina poslušne pricapená k hlave čelenkou len zvýrazňuje peknú lebku. Cigarety pripaľuje v rovnakom tempe, drží ich však aristokraticky, hrdo a dôstojne. Mladá oproti však nemusí zúfať. Príde deň, kedy predbehne všetky svoje učiteľky. Ako benjamín skoro každej spoločnosti sa tak musí často cítiť. Ten jej kresliaci umelec jej namaľuje ružovú budúcnosť." .. a potom sme dopili druhú fľašu vína a odišli sme...   by grga pitičWed, 16 Sep 2009 09:07:23 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/205021/Praktickost-na-stare-kolena.html?ref=rssZápisky tohto leta (otockova)Sedíme všetci traja v obývačke a rehoceme sa na Stevových gurmánskych zážitkoch. Popíjame drahé francúzske víno, na ktorého výbere som si dala obzvlášť záležať a podsúvame si konverzačné slovíčka. Sme už zohratý tím. Zemiakové placky v anglickom ovzduší miznú zo stola kozmickou rýchlosťou sprevádzané povzdychmi "oh delicious" a ja chcem, aby sa tento večer nikdy neskončil.Fri, 28 Aug 2009 10:02:56 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/203292/Zapisky-tohto-leta.html?ref=rssV krajine Tudorovcov (otockova)Každé ráno sa pravidelne zobúdzam na škrekot čajok a vŕzganie podlahy nadomnou. Každé ráno je mojím najväčším problémom otázka ako sa mám obliecť, aby mi nebolo horúco a aby som nezamrzla zároveň.  Dážď už dávno neriešim. Prechádzam sa po upršaných uliciach a neviem sa zbaviť zlozvyku obzerať sa na všetky strany a zízať na každého. Prihováram sa neznámym ľuďom a necítim sa trápne, lebo tu môžem, tu je to prirodzené, tu sme všetci kamaráti. Dievčatá sa držia za ruky, chlapci okolo pása, starci a starenky žúrujú po baroch a ja sa len priblblo dívam okolo seba, na Dirrty Weekend City.Wed, 22 Jul 2009 18:14:39 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/200207/V-krajine-Tudorovcov.html?ref=rssIntimita (otockova)Bežala. Bežala tak rýchlo, že sa nestihla už ani obzrieť. Prenasledovaná pravdou, nemala sa kam skryť. Zima a chlad nástojčivo bubnovali po jej tele, presakovali viac a viac, hlbšie, intenzívnejšie, boľavejšie. Bežala bez štartu, bez cieľa, bežala len tak, aby nemusela stáť. Bežala a po celý ten čas sa nepohla z miesta.Mon, 06 Jul 2009 15:46:38 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/198876/Intimita.html?ref=rssKukučky (otockova)Na stole dva poháre vína, hodiny ukazujú sotva päť popoludní. V kútiku reštaurácie sedia dvaja milenci. Nenápadne sa dotýkajú po stolom a hryzkajú do pier. Vzbudzujú pozornosť so zvláštnym rešpektom. Všetci ich poznajú, každý si už na nich zvykol. Každý deň, v tú istú dobu, za tým istým stolom, to isté divadlo. A po predstavení sa obaja rozletia do vlastného hniezda.Tue, 21 Apr 2009 10:45:35 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/191459/Kukucky.html?ref=rssDuch človeka (otockova)Pozerám sa na svet z výšky a panoramaticky monitorujem mravčenie ľudstva. Nenápadne sledujem kroky slepých. Zakrádam sa od chrbta, voyersky odpočúvam rozhovory a čítam cudzie odkazy. Potichučky sa prevteľujem do duší ostatných a nenápadne ich vykrádam.  Požičiavam si životy iných ľudí, aby som nemusela žiť ten svoj. Telo stojí, pozoruje, číha a čaká, no moja duša beží preč. Uteká pred tou paródiou na život, na ktorú sa celkom vedome a bez výčitiek hrám ja sama.Wed, 08 Apr 2009 22:57:30 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/190128/Duch-cloveka.html?ref=rssVšetko naruby (otockova)Z ôsmeho poschodia mám výborný výhľad na hrad. Pozerám na jeho štyri vežičky v rekonštrukcii a začína mi byť čím ďalej, tým jasnejšie, prečo vyzerá ako "obrátený stôl". On totiž nie je obrátený len tak architektonicky. Je naruby presne tak isto, ako celý náš národ.Sun, 22 Mar 2009 10:22:33 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/187707/Vsetko-naruby.html?ref=rssTenkrát poprvé (otockova)Ovešaná batožinou s konečne ako-tak elegantným kufrom, zmätene postávam uprostred haly a pýtam sa sama seba, kde som nechala ten svetaskúsený pohľad, ktorý som si celý čas trénovala pred zrkadlom.Fri, 27 Feb 2009 10:48:48 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/184802/Tenkrat-poprve.html?ref=rssTo pravé (otockova)Najprv si vôbec neuvedomujete, že sa niečo deje. Vnímate len ako vám prdel primŕza k sedadlu električky, rukavicou zachraňujete sopeľ chystajúci sa kvapnúť vám z nosa, pozeráte von oknom a ľutujete tých, ktorí si tie sople musia utierať do skrehnutých rúk. Pocítite to až keď je to už takmer blízko. Keď nad tým rozmýšľate, podvedome sa vám zrýchľuje dych, tep, klipkanie viečok. Srdce začne pumpovať zvláštnu energiu a vy máte na hrudi príjemne ťaživý pocit. Šteklí vás po celom tele, až kým si TO nepustíte pod kožu. Vibrujete zvnútra. Je to ako keď stretnete svojho osudového muža.Tue, 13 Jan 2009 10:10:31 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/178928/To-prave.html?ref=rssPrečo nemám rada verejné WC (otockova)Vždy keď mi môj močový mechúr dáva v tej najnevhodnejšej chvíli najavo, že „už je čas“, závidím mužom tú možnosť, že si môžu z gatí vytiahnuť to svoje nádobíčko a kedykoľvek to na nich príde oprieť ho o najbližší krík. Ale inak tento barbarsky negentlemanský úkon za žiadnych okolností netolerujem. Obzvlášť keď hrozí podanie rúk, alebo iná bakteriálna katastrofa. Ak však ide o niečo viac ako nevinný cvrk, šok z niektorých sociálnych zariadení utrpia obe pohlavia. A častokrát nezabudnuteľný. Zakaždým, keď som nútená navštíviť verejné toalety, dosť dlho bojujem s presvedčením, že veď nejako to ešte vydržím. Keď už sa bojovať nedá, chystám sa na chvíľkovú životnú traumu.Wed, 19 Nov 2008 18:44:45 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/172509/Preco-nemam-rada-verejne-WC.html?ref=rssNemožná (otockova)Rozmýšľam, či má Beckham toho Calvina Kleina vypchatého medzi nohami, alebo či má fakt tak veľkého vtáka. Či má Craig väčšieho. A ako sa vie asi tak Phoenix bozkávať s tým zajačím pyskom. Či je Brody nežný v posteli. Koľko mesiacov bez sexu dokázal Lenny v skutočnosti vydržať. Prečo sa George ešte neoženil. Kedy sa Antonio konečne rozvedie a Depp ožení. Myslím na všetkých mužov na svete, známych neznámych, slávnych neslávnych, príťažlivých a škaredých. A toho jedného "len môjho" neviem dostať z hlavy.Tue, 26 Aug 2008 08:10:41 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/161780/Nemozna.html?ref=rssPolnočný expres do mojej duše (otockova)Na zemi sa povaľuje čokoládový arašid a ružová voda pre kojencov. Takú pijem a prajem si mať prsia aspoň na čiarku vo výstrihu. A na nich svieže oranžové Moschino ako moje nechty. Zvádzať. Samu seba pred zrkadlom. A všade kde sa odrážam. Cítiť ženskosť a neskrývať sa za infantilné grimasy. Už mám predsa -dsať. -dsať, ktoré začali Tebou a pokračovali Moschinom, obláčikovo modrým s mašličkou, ale už bez srdiečka. Vôňa vyprchala počas čakania a snáh a to srdce nemôžem nájsť. Už mi ho vráť.Mon, 18 Aug 2008 08:13:33 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/160686/Polnocny-expres-do-mojej-duse.html?ref=rssPláž (otockova)Nachystala som si len kúsok lásky. Prášok šťastia len pre seba. Nosím ho so sebou, strážim sa a dávam pozor. Aby nebolelo. Neštípalo. Nezanechalo stopy. A tú neskutočnú bolesť. Cítim však len chlad, neprítomnosť, prázdno. Vietor fúka čoraz silnejšie, častejšie a nástojčivejšie. Mám strach. Že mi vezme ten môj vzácny prášok. Len môj. Už len môj.Wed, 16 Jul 2008 08:05:05 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/156349/Plaz.html?ref=rssPosledná (otockova)Toľkokrát mi bolo povedané odíď. Vzdaj to. Nestojí to za to. Nikdy som neverila. A nikdy ani neuverím. Teraz stojím na balkóne, kde slnko páli tak silno, že okamžite vysúša každú slzu, kotúľajúcu sa z mojich mokrých očí. Citrónovou vodou zapíjam zelenú tabletku, lebo zelená ukľudňuje. Dnes len jednu. Naposledy.Sun, 29 Jun 2008 14:20:22 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/153989/Posledna.html?ref=rssSlová, pohľady, dotyky (otockova)Ovalí ma zakaždým tá prečudesná a zároveň ordinárna rutina električky. Zakrúti sa mi hlava z horúca a smradu bezdomovcov a vzápätí ma schladí ľadové sedadlo. Dopravný podnik ma chce pripraviť o budúce deti. Vie, čo robí. Ticho prerušuje občasný šepot cestujúcich, štik sem - štik tam, bla-bla a ticho. Všetci sa navzájom skúmame, muži ma vyzliekajú očami, ženy prepaľujú pohľadom. Najhoršie je však trenie. Prsia, zadky, pupky, stehná, obtierajú sa mi o ruky a celé moje telo, až sa mi chce zvracať. Potrebujem tie pocity, slová, pohľady aj dotyky, ale nechcem si po ne chodiť do električky. Nechcem byť odkázaná len na ne. Nevďačná som, vraj.Fri, 23 May 2008 08:17:29 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/149057/Slova-pohlady-dotyky.html?ref=rssSpoza lúčov (otockova)Pozorujem. Nechávam si slnečnými lúčmi povyťahovať všetky pehy na tvári a lenivo sledujem tých dvoch na lavičke predomnou. Ako sa zaľubujú, dotýkajú a smejú sa. Ako sú šťastní. Vidím ich len hmlisto, cez rozšmolené mihalnice, lebo som unavená. Unavená zo života, ktorý sa vlečie, dáva mi šancu a ja stojím na mieste a čakám. Preskočili sme jar, už je leto a ja som nestihla načerpať novú energiu. Moja ospravedlňujúca výhovorka. Ale hlavu hore, povedal by Niekto.Mon, 21 Apr 2008 13:30:36 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/144331/Spoza-lucov.html?ref=rssPrskavka (otockova)Nasadím si masku na svoju tvár a vkročím na chvíľu do sveta. Medzi ľudí, kde každý človek hrá svoju malú roličku vo filme Život, neschopný zmeniť smerovanie svojej postavy zo strachu, že stratí istotu. Prechádzam sa medzi nimi, ďalšími maskami, ukazujú na mňa prstom, ty si iná. Musím sa skrývať, so svojím veľkým tajomstvom, musím odrážať útoky a poznámky, brániť to, čomu Ty už možno ani neveríš. A keď už nevládzem, keď už som prázdna, vydám sa Ťa opäť hľadať do tej hmly. Možno s ňou nakoniec splyniem a Ty ma už nerozoznáš. Nenájdeš. A možno, ani hľadať nebudeš.Sun, 13 Jan 2008 17:20:19 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/128801/Prskavka.html?ref=rssElektrička č. 14 (otockova)Čakala som na ňu asi desať minút. Na rukách sa mi robila husia koža z drobných studených kvapiek padajúcich na moje plecia a vnútri ma striasalo. Že mi je zima museli vidieť aj tí traja násťroční, ktorí čakali spolu so mnou a zízali mi na prsia, akokeby nikdy predtým nevideli ženské bradavky. Bolo mi jedno kto sa mi kam pozerá a nespyšnela som ani keď mi baba za mnou hodnú chvíľu závistlivo zazerala na môj guľatý sexi zadok. Chcela by. Keď prišla, nasadila som smutné oči a v ruke stískala mobil. Vedela som, že zavoláš. Vydržala som statočne neplakať až sedem dní. Som už veľké dievčatko, však? Tvoje veľké dievčatko.Mon, 23 Jul 2007 08:05:49 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/104970/Elektricka-c-14.html?ref=rssVždy krásne (otockova)Po tele mi stekajú priezračné kvapky bez príchute. Celkom nenútene sa kĺzajú po mojej koži, kľučkujú pomedzi jemné chĺpky, strácajú a zlievajú sa, vnikajú do mňa. Nechávam ich hladiť moju pokožku, prijímam ich každou bunkou, každým pórom, vdychujem ich do seba. Zamokria mi každý záhyb, skotúľajú sa mi všade. Aj tam, kde sa hanbím ich utrieť. A vtedy začnem myslieť na Teba.Mon, 16 Jul 2007 10:08:54 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/104145/Vzdy-krasne.html?ref=rssWhat a wonderful life (otockova)Tak sa poďme kúpať v bahne oplzlostí a očistime sa od nevinnosti. Už sme sa odnaučili plodiť deti, miesto nich si kupujeme psov. Stali sa z nás navzájom sa využívajúce továrne na peniaze, chladnokrvne kalkulujúce o svojej a cudzej budúcnosti. Podrážame si nohy a z vďačnosti jeden druhého hádžeme cez palubu. Bez štipky svedomia.Sat, 03 Feb 2007 20:21:15 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/80268/What-a-wonderful-life.html?ref=rssStatočné srdce (otockova)V zmätenosti mi začali najprv vypadávať písmenká, potom myšlienky, až som sa nakoniec úplne stratila v niečom príťažlivo neznámom. Postavila som sa sebecky k svojím túžbam a ignorovala následky mojich očakávaní. Teraz čakám na zázrak, oranžovú, som pripravená prijať akúkoľvek porážku, lebo viem, že v tejto hre nie som víťazom.Fri, 22 Dec 2006 16:05:49 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/74234/Statocne-srdce.html?ref=rssMoja nežná revolúcia (otockova)Na všetko mám svoju vlastnú taktiku. Takú, ktorá nikdy nevychádza. Som perfekcionista, ale väčšinou je mi všetko jedno. Čítam nesprávne knihy, uvedomujem si to a vôbec ma to nemrzí. Dôverujem nesprávnym ľuďom a ešte stále lietam v oblakoch. Bez krídel. Len nedávno som zistila, že mám celý život pred sebou a že všetko na mňa ešte len čaká. V tom istom čase som však začala uvažovať aj o tom, že si všetky veci nechám prejsť pomedzi prsty. Áno, som naivná, ale nie som flegmatik.Sun, 19 Nov 2006 14:48:49 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/70060/Moja-nezna-revolucia.html?ref=rssA možno mi budeš aj chýbať (otockova)Váľať sa. Váľať sa s Tebou po drevených doskách a cítiť, ako sa nám triesky zabodávajú do tiel. A potom, po tom všetkom, si ich môžme vzájomne povyberať a hojiť rany ústami, lebo sliny majú dezinfekčné vlastnosti. Vycmúľame sa navzájom ako cukríky. Presne ako vtedy. Keď jazdili kamióny.Mon, 09 Oct 2006 17:40:57 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/64936/A-mozno-mi-budes-aj-chybat.html?ref=rssReserve miesto... Pre Teba (otockova)Stojím a čakám, kedy sa rozhodneš, prídeš na miesto, ktoré Ti patrí a zostaneš. Zastavíš čas, odložíš všetky pozemské starosti, zamkneš za sebou a odovzdáš sa mi.Sun, 17 Sep 2006 14:50:01 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/62575/Reserve-miesto-Pre-Teba.html?ref=rssPriaznechtivý odkaz (otockova)Je to ťažké, ale robím neviditeľné pokroky. Krok za krokom sa utápam vo svojej zmyselnosti. Som sama sebe rozpustná v pokušení. Platím za svoje nesplnené hriechy. Som hriešne pokušiteľná vo svojej nedostupnosti a už ma nebaví brániť sa a čakať. Čakať na niečo vzrušujúce, mne hmatateľné, pozemsky vášnivé. Temperament sa mi búri v tele a adrenalín zúri v krvi. Chýba už len tak máličko a ja prestanem len chcieť. Dovolím a budem žiadať. Splniteľné. Budem prskavkou rozkoše na želanie. Pozemsky prirodzene, božsky neodolateľne. Chcem byť dokonalosťou žiadostivosti a prameňom vzrušenia. Poeticky patetické. Ale tak to chcem. Pre svoju úplnosť a niečiu priazeň.Sat, 16 Sep 2006 19:44:26 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/62438/Priaznechtivy-odkaz.html?ref=rssNiekto (otockova)  Cítim tú vôňu všade. Na koži, vo vlasoch, v oblečení, tancuje mi v hlave pri každom pohybe, vznáša sa nad bruškami mojich prstov, pomaly sa uvoľnuje z každého záhybu môjho tela a som si istá, že sa mi dostala aj pod kožu. Kvôli tej vôni besniem. Pre tú vôňu nachádzam zmysel v realite a prestávam meniť samu seba. Na tú vôňu čakám nedočkavo každý deň ako na kúsok svetla v čiernočiernej tme. Dolámem si nohy na ceste za tou vôňou a kašlem zvysoka na svoju platonickú.Mon, 28 Aug 2006 08:10:09 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/58572/Niekto.html?ref=rssPoprvýkrát (otockova)Morský uteráčik obaľuje moju samotu a on mi poprvýkrát nechýba. Tancujem v korunách stromov a teším sa z ukončeného konca. Nový začiatok ma zemsky priťahuje a zároveň odkopáva do výšky mojej krajiny nekrajiny. Hľadám svoju cestičku obklopenú ozajstnosťou. A poprvýkrát chcem.Tue, 08 Aug 2006 16:41:48 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/57985/Poprvykrat.html?ref=rssKúsok zo mňa (otockova)Po vymazaní spomienok sa nepamatám už na nič. Tie steny sú biele, prázdne, kričia za nechtami osamelosťou. Nemuselo to byť. Tie farby vôbec nemuseli zmiznúť a tie kúsky ilúzií sa vôbec nemuseli pohadzovať na zemi. Bola som zvedavá, ako vždy, napľula ti do tváre a nechala ťa vyblednúť samotou. Rozmaznala ma neznáma idea. A vtedy som začala padať oveľa hlbšie ako predpovedali varovania.Wed, 12 Jul 2006 10:25:35 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/55015/Kusok-zo-mna.html?ref=rssJahodový západ slnka (otockova)Sedíme tu vedľa seba a pozeráme von oknom do slnka. Popíjam lacný jahodový jogurtový nápoj, aby som zahnala hlad, smäd a horúčavu. Všetko mám jahodové, v hlave sa mi krútia miesto hviezdičiek jahody. Je mi z nich zle. Ešte aj Ty máš na tričku jahodu. Tú by som však na rozdiel od všetkých ostatných zjedla, zlízala, vyškriabala a nenechala ani kúsok. A viem, že by to bola najsladšia jahoda v mojom živote.Thu, 22 Jun 2006 15:50:17 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/52903/Jahodovy-zapad-slnka.html?ref=rssChcieť, mať... a ľutovať (otockova)Všetko je tak nenormálne pozemské a ja sa necítim vo svojej koži. Som zavretá v klietke od ktorej má kľúč ten, kto ma nechce stratiť. Zničili mi svet, odstrihli krídla a teraz chcú, aby som začala žiť.Fri, 16 Jun 2006 20:26:16 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/52295/Chciet-mat-a-lutovat.html?ref=rssMôj súkromný (ne)priateľ (otockova)Som slepá, lebo si zakrývam oči. Nepočujem, lebo si zapchávam uši. Trpím, pretože sa rada rýpem vo svojich ranách. Som bezmocná, pretože taká chcem byť. Aby si ma mohol zachrániť, aby si mi mohol vylízať rany, aby si mi mohol otvoriť oči a povedať pravdu.Fri, 26 May 2006 09:13:27 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/49791/Moj-sukromny-nepriatel.html?ref=rssJa moje druhé ja a schizofrénia (otockova)Zdá sa mi to zvláštne. Odvtedy, čo som zavrhla ten svet ako niečo zlé a choré, chýba mi. Stále sa vraciam späť, ale už to nie je ako predtým. Pripadá mi to ako marxistická teória prechodu prvotnopospolnej spoločnosti ku kapitalizmu. Vraciam sa k tomu, čo bolo, ale je to iné, lebo ja som iná. Čo sa stalo? Divná som bola už predtým, tak čo teda? Dospelá? Nie. Prosím, len to nie...Fri, 19 May 2006 12:42:34 +0200http://otockova.blog.sme.sk/c/48859/Ja-moje-druhe-ja-a-schizofrenia.html?ref=rssZakuklená (otockova)Volám do tmy z plného hrdla, ale nič nepočuť. Lebo z úst mi miesto zvukov vyletujú motýle. Mám ich všade. Na perách, v hlave, v bruchu; všade ma príjemne šteklia svojimi krehkými krídlami a zanechávajú vo mne farby svojich krídel. Pomaly sa im oddávam, lebo chcem. Tak strašne chcem, ale mám strach pred ich voľnosťou. Stačí jeden prudký výdych a sú preč, odletia navždy.Sat, 25 Mar 2006 09:53:21 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/42016/Zakuklena.html?ref=rssJej Óda na radosť... (otockova)Do paže, už zasa stojím na tom veľkom pódiu a všetci tí sráči v hľadisku na mňa pozerajú, akoby som si mala každú chvíľu zo seba strhnúť šaty a vrtieť im zadkom v rozkroku bez podprsenky...Wed, 22 Mar 2006 16:45:46 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/41650/Jej-Oda-na-radost.html?ref=rssMŕtve duše neplávajú (otockova)Bolo mi smutno. Chcela som byť sama, chcela som byť s tebou. Chýbal si mi. Išla som k rieke, no ty si tam nebol. Sadla som si na studené kamenné schody, že ťa počkám. Pozerala som, ako prúd mútnej vody unáša mŕtve konáre preč obrovskou rýchlosťou. Bezvládne, mŕtve konáre plávajúce na špinavej hladine. Tue, 21 Mar 2006 17:45:14 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/41507/Mrtve-duse-neplavaju.html?ref=rssEšte chvíľu zostaň... (otockova)Už sa na mňa nedívaš. Nedívaš tak ako predtým. Už sa so mnou nerozprávaš. Už so mnou nechodíš v noci snívať. Už sa na mňa neusmievaš. Už mi netlieskaš. Už so mnou netancuješ. Už ma nenaháňaš v daždi. Už sa so mnou nesmeješ. Už to nie si ty. Už to nie som ja. Už to nie sme my. Už to nie je ako predtým. Už to neexistuje. Lebo ty chceš odísť...Sun, 26 Feb 2006 11:57:09 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/38092/Este-chvilu-zostan.html?ref=rssUtopená (otockova)Sedela som v tom veľkom akváriu a všetci sa na mňa pozerali...Sat, 18 Feb 2006 09:28:06 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/37134/Utopena.html?ref=rssHey babe, som hviezda! (otockova)A vôbec ma nevzrušuje, že mi s otvorenými ústami už dobrú polhodinu zízaš na zadok.Sat, 11 Feb 2006 19:18:36 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/36377/Hey-babe-som-hviezda.html?ref=rssKedy dostanem svojho Oscara ja? (otockova)Celý život hrám jednu rolu za druhou, striedam charaktery zo dňa na deň a stále stojím na doskách, ktoré sú bezvýznamné. Nehnevajte sa na mňa, ale už by som si toho Oscara zaslúžila aj ja.Tue, 07 Feb 2006 18:30:30 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/35759/Kedy-dostanem-svojho-Oscara-ja.html?ref=rssPianistka (otockova)Niekedy mám pocit, akoby som bola jednou z nich. Niekedy túžim po tom, aby sa všetko ich utrpenie prenieslo do môjho srdca. Niekedy chcem, aby všetci pochopili a pocítili osud nevinných. Ale márne. Čas sa nedá vrátiť ...Thu, 02 Feb 2006 08:00:00 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/34840/Pianistka.html?ref=rssZachráňte ma, zomieram... (otockova)Také prázdno cítiť zovšadiaľ okolo. Prázdno, tmu a smútok. Kam sa podeli nekonečné príbehy, ktoré ma viedli cestou mojej fantázie do neprebádaných kútov mojej mysle? Kam zmizli všetky otázky, všetky predstavy, všetky tie nedotknuteľne krásne nereality? Všetko je zrazu preč a ja neviem kde a ako mám hľadať. A najhoršie je, že neviem, či vôbec hľadať mám. Môžem sa vyhovoriť na dnešnú dobu, na presofistikovaný svet, na prirýchly spôsob života, ale k čomu by to bolo? Každý si je predsa strojcom vlastného šťastia. Kam ale zmizlo to moje?Mon, 30 Jan 2006 11:22:39 +0100http://otockova.blog.sme.sk/c/34405/Zachrante-ma-zomieram.html?ref=rss